Spisy naplnené božou vôľou

Hildegarda pokračovala v diktovaní svojich myšlienok a videní najmä v zimnom období. Z jej mnohých spisov je najdôležitejšia mystická trilógia Poznaj cesty Pána (Scivias), Kniha životných zásluh a Kniha Božích diel. Sám pápež Eugenius III. bol jej dielom očarený a po prečítaní jej poslal ďakovný list, čím prispela k rozšíreniu jej slávy v celom kresťanskom svete.

Okrem teologických diel napísala aj spis Choroby a ich liečenie, ktorý je fascinujúci dodnes. Práve preto je považovaná za prvú nemeckú prírodovedkyňu a lekárku. Hildegarda bola vo svojej korešpondencii mimoriadne priama – nebála sa napomínať biskupov, kráľov ani samotného cisára Fridricha Barbarossu, ktorého vyzývala k duchovnej bdelosti.

Napriek dôležitým listom svetovým vládcom nikdy nezabúdala na svoje spolusestry a prostých ľudí. Hora sv. Ruperta sa stala útočišťom pre chorých a matky v ťažkostiach, pretože vedeli, že u nej nájdu liek pre telo i dušu. Mních Wibert o nej napísal, že sa stala „všetkým pre všetkých“, aby všetkých získala pre Boha.

Aj vo vyššom veku prijímala nové výzvy. V roku 1165 založila kláštor v Eibingene, kde určila za predstavenú svoju vernú pomocníčku Hiltrudu. Táto komunita benediktínok, ktorú Hildegarda vybudovala pre tridsať sestier, existuje a prekvitá až do dnešných čias.