Na sklonku života

Keď Hildegarda prekročila sedemdesiaty rok, hoci trpela rôznymi chorobami staroby, naďalej vykonávala prácu opátky a diktovala početné listy. Vedela, že jej odchod sa blíži. Sestry, ktoré boli z jej blížiaceho sa skonu smutné, tešila a prosila ich, aby jej zaspievali obľúbenú pieseň k Matke Božej. Zomrela nad ránom 17. septembra 1179 vo veku osemdesiatjeden rokov.

Pri jej smrti sa na oblohe zjavili podivuhodné znamenia. Nad domom smrti sa rozprestreli dva mimoriadne jasné farebné oblúky, ktoré sa pretínali v zenite, kde žiarilo svetlo v tvare Mesiaca. V tomto svetle sa objavil červený trblietavý kríž, ktorý narástol do obrovskej veľkosti a bol obklopený nespočetnými kruhmi. Celý vrch sv. Ruperta bol ponorený do žiarivého jasu, akoby noc úplne zmizla.

Týmto nebeským úkazom dal Boh jasne najavo, že svoju vernú služobnicu povolal do večnej slávy. Deň jej úmrtia je dodnes zapísaný v kalendári Cirkvi. S Hildegardou sa prišli rozlúčiť biskupi, šľachtici, ale aj zástupy prostých ľudí, žobrákov a chorých. K jej hrobu putovali mnohí veriaci a na jej mocný príhovor sa udiali početné náhle uzdravenia.